
Po vojne v Chorvátsku sme boli prvý krát na rekreácii v
Omiši -
stredná Dalmácia. Po nejakom čase som sa opýtal domácich, či nie je náhodou na blízku naturistická pláž. Veľmi ochotne mi vysvetlili, že cca 18 km pod miestom, kde bývame južne je pláž
Ruskamen. Keď som sa manželke zdôveril, čo mi napadlo, vypočul som si niečo o úchylákoch a chorých ...
No mne nedalo. No nevyskúšate, keď je to tak blízko? A naozaj celý vzrušený som o chvíľu vystupoval z auta nad bungalovami v Ruskamene. Priznám sa, že som mal v taške foťák a už mi mysľou prechádzalo, aké pekné fotky si na pláži tajne urobím. Nebolo ťažké nájsť vľavo neveľkú pláž, kde som už videl zopár naháčov. Pripadali mi, ako divní ľudia odinakiaľ. Nahí! Čo z toho majú, že sa tu producírujú!
Keď som sa priblížil, čo by kameňom dohodil, spomalil som a prezeral si polihujúcich. Zistil som, že sú to skoro všetci vo veku Kristovo - Abrahámovom (bol cca 10. september), z váhovej kategórie tuleň - mrož. Uvedomil som si, že to nie je nič pre paparatziho číhajúceho na modelky z Playboya. Sadol som si na kraj pláže. Oblečený v tričku a kraťasoch. Zopár párov očí fľochli na mňa a ja som si prečítal v nich "a ty čo tu chceš!!! Zvedavec, očumovač!?"
Uvedomil som si, aký som bol sprostý, keď som v paparatzovom amoku fantazíroval o úlovku fotografie nahej sexbomby! Čo to do mňa vošlo, preboha, veď toto sú celkom, ale celkom obyčajní ľudia, ako ja. Ľudia s obyčajnou postavou, s malým, aj veľkým, aj s bralom nad padlým hrdinom... ženy celkom pekné, ale aj obyčajné maminy s pneumatikami, ovisnutými malými, aj veľkými prsiami ...
Veď oni sú slobodní!!! Doprčic, veď oni sú ďalej, ako ja! Ich filozofia života je bohatšia o zmierenie sa so svojim telom! O výhru, ktorú potrebujem už dávno!!! Na vojne v sprche sme sa zvedavo úchytkom dívali, aký zvonec sa komu hompáľa a mali sme komplexy, keď sa objavil Láďa, čo ho mal, ako salám! Hurááá, koniec komplexom! Veď som normálny!!!
A už som zo seba dával dole tričko, kraťasy a ... a ... ešte plavky ... ale... no, dám si ich dole, ale ešte podídem trochu ďalej, nemusia všetci na mňa čumieť, ako začínam! V sede, za kameňom, lebo to bolo najnenápadnejšie, som si dal dole aj plavky a zasvietil som na svet svojim bielym lampášom. Áno, aj sa z toho, čo sa s ním deje niečo začalo diať a ja som sa zatúžil schladiť vo vode. Poza kameň, s vášňou v hlave a celý pobúrený s hlavou hore som sa dostal do mora a zrazu mi bolo stráááášne fajn!!! Vyhral som! Vyhral som nad sebou, nad komplexami, nad tým, že som asi nejaký divný!!! Dajme tomu, že trochu neskoro, ale VYHRAL!!!
Morské vlny so mnou hrali na láskanie a ja som svietil, ako oči z Wolkrovej Balady o očích topičových. To bude, keď porozprávam svojej žienke! Nie o očumovaní, ale o tom, aké to naozaj je. Normálne a opojne krásne!!! Zrazu som chcel rýchlo k nej. Doniesť novinu! Lenže: treba vyjsť z vody. A ako to spraviť, aby na mňa nikto nečumel ... veď pôjdem čelom dopredu! Nadýchol som sa a prudko vyrazil. Voda spomalila moje kroky a tak som pomaly vychádzal na breh. Očami som preletel celú pláž: koho asi načapem, že sa na mňa díva a hodnotí ... Bol som prekvapený! Nikto. Nikto o mňa nezavadil ani len brvou! Ešte si nevyhral? Ty masmediálna hviezda? To vôbec nie je o tom: kto aký je. To je, filozof, o tom, že sú tu sami pre seba. Pretože sa takto dobre cítia, pretože nenávidia ten smiešny kus odevu, ktorý ich delí od samých - seba! Od historickej prirodzenosti, v ktorej vznikal Homo sapiens erektus, olympijských hier v Sparte ... od Krista samého. Veď aj on bol nahý, kresťania, obliekate ho len kvôli svojej pretvárke!!! Tak som si pohovel ešte na kameni a opaľoval sa. Opadla hanba, zvíťazil krásny pocit slobody, úprimnej spolupatričnosti k prírode. Ani moje menšie ja tam dole už nemalo problémy.
Samozrejme, že manželka začala pri mojom návrate výsluch s pohŕdaním: "no čo, Ty zvedavec, čo si videl???!!!" Porozprával som a pozval som ju na tú pláž.
Na druhý deň sme sa vybrali útokom na Ruskamen dvaja. Foťák už zostal doma, manželka si zobrala plavky.
Na mieste som sa ihneď, ako starý naturista suverénne vyzliekol, manželka zostala v plavkách. Akože mi robí mi garde. Vošli sme do mora a nahovoril som ju, aby si dala dole podperu. Šlo to zťažka, ale podarilo sa ju presvedčiť. Zobral som vrchný diel do rúk. Vzápätí sa s ňou zahrali vlny. "No, aké to je?"
"Dobré" potichu odvetila so zahanbeným úsmevom. Začal som jej predvádzať, že osadenstvo pláže je o nič zaujímavejšie, ako ona aj keď má jazvu po operácii. Ktože už nemá dnes po 40-ke jazvu, nie? Po dlhej chvíli "varenia - pečenia" upiekol som novú naturistku. Spodný diel bol v mojich rukách. Pre istotu som, síce sprevádzaný s ľahkými protestami, vyniesol textil na breh. A bola moja. Znovu :-). Ešte čosi poznamenala: "Len, aby tu nebol niekto od nás z domu" a potom už bolo len usmievajúce mlčanie.
Ďalšie dni sme už medzi tých čudných textilákov nechodili. Naši starí známi z pláže si mysleli, že sme spyšneli. Keď sme im vysvetlili, kam chodíme, začali sa nám vyhýbať, ako by sme mali lepru. Nuž, stali sme sa naturistami. Odvtedy chodíme výhradne na FKK kempy a pláže.
Vlani po mnohých iných navštívených miestach, o ktorých som už napísal a ešte napíšem, sme boli na
Vrboske (FKK kemp na
Hvare) a prišiel na pláž (samozrejme FKK) jeden "textilák" s foťákom a namieril ho na krásnu brunetku. Mali ste vidieť, ako som po ňom vyštartoval! Sviniar jeden :-). Darmo, že bol Talian! Darmo, že táral čosi o panoráme! Jasne som mu naznačil, že je persona non grata a ukázal som mu kade ľahšie. Ani neviem, kde sa nabrala vo mne toľká odvaha! Veď mal o 20 rokov menej a miery tak 185/120 kg! Nuž, galantnosť, dobrá výchova patrí aj k holému zadku!
Naturizmus je štýl života v harmónii s prírodou. Jeho vonkajším znakom je kolektívna nahota
v spojení s úctou k sebe, rešpektom k inak zmýšľajúcim jedincom a k životnému prostrediu ...